Textúry

Textúra je makroskopicky pozorovateľná stavba magmatickej horniny. Všímame si priestorové usporiadanie minerálnych zŕn, kompaktnosť horniny, prítomnosť dutín a mieru ich vyplnenia. Poznáme niekoľko základných typov textúr:

Kompaktná (masívna) textúra – hmota horniny je súvisle vyplnená bez viditeľných dutín a prázdnych priestorov. Je typická pre hlbinné plutonické horniny.

Pórovitá textúra (z lat. vesicula – pľuzgierik) – hornina obsahuje prázdne alebo druhotne vyplnené priestory. Ak vznikli prázdne priestory (póry) v hornine po úniku fluidnej fázy z magmy pri poklese tlaku a počas rýchleho chladnutia, označuje sa tento podtyp pórovitej textúry ako vezikulárna textúra. Je charakteristická pre vonkajšie okraje lávových prúdov tvorených vulkanickými horninami.

Mandľovcová (amygdaloidná) textúra (z gréckeho amygdalé – mandľa) vzniká sekundárne vyplnením voľných vezikulárnych priestorov druhotnými minerálmi (napr. SiO₂ hmoty – opál, chalcedón, achát, alebo zeolity a karbonáty) vznikajúcich z nízkoteplotných hydrotermálnych roztokov.

Miarolitická textúra je odvodená od slova miarolo, čo je miestny názov pre granity v oblasti Beneva v Taliansku. Sú to horniny s dutinkami – miarolami, s rozmermi od niekoľko milimetrov až ojedinele niekoľko centimetrov, do ktorých vykryštalizovali idiomorfne obmedzené kryštály minerálov napr. kremeň, živce, prípadne iné sekundárne minerály.

Kavernózna textúra – hornina obsahuje dutiny (kaverny) vznikajúce prednostným vyvetrávaním alebo vylúhovaním niektorých minerálov.

Všesmerná textúra – v hornine, ktorá je úplne vykryštalizovaná nie je viditeľná žiadna prednostná orientácia kryštálov. Táto textúra je typická pre plutonické horniny, kde tuhnutie magmy prebiehalo bez významného vplyvu tlaku v hĺbke.

Paralelná textúra – opak všesmernej textúry. Minerály majú zreteľné prednostné usporiadanie podľa plôch (plošne paralelná textúra) alebo v jednom smere (lineárne paralelná) textúra.

Páskovaná (laminárna) textúra – minerály sú usporiadané do zreteľných pásov odlišujúcich sa farbou, zrnitosťou a zložením. Podtypom páskovanej textúry je textúra šmuhovitá (šlírovitá) v ktorej sú jednotlivé pásy nepravidelné a nemajú ostré ohraničenie.

Prúdovitá (fluidálna) textúra je charakteristická pre výlevné horniny. Prúdovitosť je spôsobená tečením čiastočne utuhnutejlávy, ktorá obsahovala už dostatočne veľké množstvo vykryštalizovaných minerálov. Smer prúdenia naznačuje usporiadanie minerálov alebo dutín. Minerály sa radia najdlhším rozmerom v smere prúdu.

Orbikulárna (guľovitá) textúra sa vyznačuje koncentrickým (guľovitým, elipsovitým) usporiadaním niektorých minerálov okolo kryštalizačných centier, čím vznikajú orbikuly so striedajúcimi sa svetlými a tmavými polohami. Vyskytuje sa u hĺbinných hornín, u niektorých granitov. Orbikuly vznikajú rytmickou kryštalizáciou, alebo koncentrickou nukleáciou okolo minerálneho zrna. Táto textúra je vzácna, lebo podmienky pre vývoj orbikúl sú v prírode zriedkavé.

Sférolitická textúra – v hornine sú prítomné sférolity - guľovité agregáty minerálov (v niektorých rezoch aj oválne) s vláknitým vývojom a radiálnym usporiadaním. Sférolity sú dobre viditeľné pod mikroskopom v skrížených nikoloch a preto sa táto textúra niekedy radí aj medzi štruktúry. Sférolity vznikajú hlavne vo výlevných horninách rýchlou a súčasnou kryštalizáciou okolo kryštalizačného centra alebo v procese devitrifikácie. Typickejšie sú pre kyslejšie horniny, kde sú tvorené vláknitým kremeňom. Medzi sférolity sa dajú priradiť aj varioly - guľovité útvary podobné sférolitom, avšak tvorené lištovitým plagioklasom radiálne usporiadaným okolo drobného zrna pyroxénu (augitu). Variolitickú textúru (z latinského slova variola – kiahňa) pozorujeme veľmi raritne u veľmi starých bázických hornín.

Brekciovitá textúra – ostrohranné úlomky magmatických hornín tmelené magmatickou základnou hmotou.

Hranice medzi štruktúrou a textúrou nie sú striktné, niektoré štruktúry sa dajú pozorovať voľným okom a naopak.