Pyroklastické horniny

Formujú sa akumuláciou materiálu tvoreného počas explozívnej fragmentácie magmy a/alebo predtým existujúcich pevných hornín v priebehu vulkanickej erupcie.

Pyroklastické horniny (z gréckeho oheň – pyr a rozlámaný – klastós) sa formujú akumuláciou materiálu tvoreného počas explozívnej fragmentácie magmy a/alebo predtým existujúcich pevných hornín v priebehu vulkanickej erupcie. Sú to horniny s fragmentálnou textúrou. Jednotlivé úlomky dezintegrovaného materiálu sa nazývajú pyroklasty. Pyroklasty môžu byť úlomky starších hornín (prevažne vulkanických, plutonických, prípadne metamorfovaných) pochádzajúcich z podložia a/alebo solidifikované fragmenty lávy a tiež úlomky vulkanického skla a/alebo minerálov. Ak 75 % horniny tvoria nealterované pyroklasty pričom hornina je spevnená, nazýva sa pyroklastická. Ak obsahuje takáto vulkanická hornina viac ako 75 % pyroklastov a je nespevnená, nazýva sa tefra. Ak sú pyroklasty alterované, alebo nie je jednoznačný ich pyroklastický pôvod, sú to epiklastiká. Podľa veľkosti rozoznávame niekoľko typov pyroklastík. Bomby sú pyroklasty s priemerom väčším ako 64 mm a s oblým tvarom, ktorý indikuje, že v čase svojho vzniku a následného transportu boli čiastočne alebo úplne v plastickom stave. Bloky sú pyroklasty s veľkosťou viac ako 64 mm ostrohranného tvaru, ktoré boli v čase vzniku pevné. Lapilly sú pyroklasty rôznych tvarov s veľkosťou 64 – 2 mm. Vulkanický popol je zložený z pyroklastov menších ako 2 mm. Napriek tomu, že väčšina pyroklastických hornín je polymodálna, ich klasifikácia je deskriptívna a založená na proporcionálnom zastúpení jednotlivých typov pyroklastov. Pyroklastické horniny majú typickú pyroklastickú (fragmentálnu) štruktúru. Ak obsahujú aj porfyroklasty skla hovoríme o hyaloklastickej štruktúre a ak sú porfyroklasty skla tmelené sklom je to špecifická vitroklastická štruktúra.

Najdôležitejšie pyroklastické horniny sú: aglomerát, pyroklastická brekcia, tufová brekcia, lapillový tuf, lapillit a tuf.